Sortiment drevín
Sortiment drevín pre výmladkové plantáže r. r. d
Dreviny využiteľné pre výmladkové plantáže r. r. d. môžeme podľa úrovne poznania v našich prírodných podmienkach rozdeliť na nasledujúce skupiny:
dreviny overené ako vhodné: topole, vrby (ich povolené či odporúčané klony)
dreviny v overovaní: pajaseň, brest, jelša, lieska, ruže a dalšie klony topoľov a vrb
dreviny perspektívne, ale neoverované: lipa, jarabina
Predpokladá sa, že predávané a doporučené klony budú evidované v Ústrednom kontrolnom a skúšobnom ústave poľnohospodárskom (ÚKSUP) v troch úrovniach ako:
klony uznané, (novo vyšlachtené výnosné klony, ktoré budú právne chránené ako poľnohospodárske odrody)
registrované (Staršie už existujúce klony r. r. d., ktoré boli v posledných rokoch pre plantáže overované a odporúčané,
môžu byť pre tento účel tzv. registrované podľa metodiky upresnenej ÚKSUP.)
popísané
Zdroje sadivového materiálu
Nové výmladkové plantáže r. r. d. sa zakladajú z rezkov, čo sú 20–30 cm dlhé úseky narezané z jednoročných výhonkov.
Menej častým, ale efektívnym spôsobom horizontálneho kladenia celých vetiev (2–4 m) sa zatiaľ pre veľkoplošnú prax overuje.
Výber stanovišťa a drevín pre výmladkové plantáže a matečnice r. r. d.
Táto najlacnejšia časť celého procesu je pre úspešnosť výsadby takmer najdôležitejšia.
K dispozícii sú stanovištia klimaticky a pôdne menej vhodné pre dosiahnutie dobrej produkcie tak konvenčných plodín, ako i biomasy.
Veľkým problémom je vysoká zaburinenosť polí a lúk, ktoré je potrebné odstrániť alebo obmedziť už rok pred výsadbou.
Ked je stanovište dané
V tomto prípade je potrebné prispôsobiť výber drevín pre plantáže daným stanovištným i pôdnoklimatickým podmienkam.
Veľmi dôležité v našich podmienkach sú informácie o zaburinenosti pozemku a o spôsobe jeho využitia v skorších rokoch.
Pokiaľ je možné vybrať stanovište
Pokiaľ si môžete vybrať stanovište pre výsadbu výmladkovej plantáže alebo matečnice r. r. d., je možnopostupovať podľa nasledujúcich obecne známych vlastností r. r. d. a vybrať stanovište najúrodnejšie z hľadiska r. r. d.
Rada druhov a klonov topoľov a vrb preferuje vodou dobre zásobené stanovištia a dáva na nich i najvyššie úrody (až 19 tS/ha/rok).
Niektoré druhy znesú dočasné zaplavenie po dobu 50–60 dní. (Pre vybrané klony vrb (Salix alba, Salix × rubens) a olšu lepkavú (Alnus glutinosa) platí, že znesú ešte viacej vody ako topole, takže dobre znášajú silne podmočené stanovištia.)
Napríklad topoľ čierny (Populus nigra) a topoľ Simonov (Populus simonii) a ich hybridy rastú lepšie ako ostatné klony topoľov na vysychavých stanovištiach ako sú napr. antropogénne pôdy.
Širokú ekologickú amplitúdu vrátane suchších stanovíšť ukazujú takzvané “Japany”, klony Jap-104, Jap-105 z japonských krížení Populus nigra × Populus maximowiczii.
Tieto klony r. r. d. podobne ako konvenčné poľnohospodárske plodiny nie sú odolné voči silným jarným prísuškom, ktoré sa vyskytli napríklad v apríli a v máji roku 2000. Straty i najodolnejších klonov sa pohybovali okolo 40–50 %.
Pre staršie zakorenené porasty suchá neznamenajú také nebezpečie – naopak v uvedenom suchom roku boli dobré prírastky, lebo bola dlhá vegetačná doba (suma teplôt).
Podľa doterajších skúseností väčšina vrb i topoľov dáva relatívne malé výnosy na pôdach zrašelinených, vysýchavých a extrémne chudých. Na zrašelinelých oglejených pôdách by sa mali najlepšie uplatniť topole balzámové (Tacahamaca) z oblasti tundier a takisto domáci topoľ osika (Populus tremula).
Z predbežných výsledkov testovania sortimentu r .r. d. na takýchto stanovištiach je možné doporučiť i niektoré klony vrby košikárskej (Salix viminalis) a krížencov vrby rakyty (Salix caprea). Hlavným problémom založenia porastov na týchto stanovištiach je nemožnosť využitia mechanizácie k odburineniu v prvých 2 rokoch po výsadbe.
Topole i vrby sú prevažne svetlomilné druhy, stabilné zatienenie im nevyhovuje. Na takýchto miestach s nižšou sumou slnečného svitu (sumy slnečnej energie), ako sú prudké severné svahy nebo úzke polia uprostred dospelého lesného porastu či hlbokého údolia – môžeme očakávať pomalší rast a nižšie výnosy.
Najvyššia nadmorská výška pre zakladanie produkčných výmladkových plantáží topoľov a vrb sa zatiaľ u nás odhaduje okolo 650 m n. m. Testovanie nových taxonov (napr. osík) do vyšších nadmorských polôh sa pripravuje.
