Zakladanie porastov
Zakladanie porastov – výmladkových plantáží a matečníc r. r. d.
V prípade zakladania porastu podľa projektu akreditovanej projekčnej kancelárie (podmienka k dotácii) väčšinu dôležitých metodických pokynov a informácií by mal dodať projektant alebo dodávateľ sadivového materiálu.
Vzhľadom k tomu, že informovanosť o tejto problematike je u nás stále malá, uvedieme v nasledujúcej kapitole niektoré dôležité kroky k úspešnému založeniu porastu r. r. d.
Dlhodobá predsadobná príprava pozemku
S prípravou pozemku je začíname obvykle rok pred výsadbou, tak aby boli podmienky pre výsadbu a rast drevín v prvých 2–3 mesiacoch po výsadbe optimálne.
V našich podmienkach sa jedná o maximálne obmedzenie rastu burín a optimalizácii fyzikálnych vlastností pôdy pre zakorenenie drevín (rezkov, prútov,prípadne sadeníc).
Na zaburinených lokalitách je potrebné začať intenzívne odburinenie už 1,5–2 roky pred výsadbou v závislosti na prevažujúcich druhoch burín a zvolenej technologii odburinenia.
Buriny (ale i nepripravené lúky a pastviny) obmedzujú rast vysadených drevín dvojakým spôsobom:
- koreňovou konkurenciou (pripravujú ich o vodu a živiny)
- a nadzemnou konkurenciou vegetačných orgánov (obmedzujú až zamedzujú prístup svetla k rašiacim prútom).
V zaburinených lokalitách je naviac použitie mechanizácie zložitejšie pre neprehľadnosť výsadby.
Obecne je preferované a overené opakované mechanické odburinenie v kombinácii s pestovaním prípravnej plodiny (napr. repky) na vybranej lokalite rok pred založením plantáže. Tento spôsob súčasne prispieva ku zlepšeniu pôdnych podmienok.
V zaburinených pastvinách a lúkach je potrebné porast opakovane kosiť alebo spásať, tak aby buriny boli obmedzené.
Použitie chemických prostriedkov pre veľkoplošné odburinenie pôd sa nedoporučuje z dôvodu ochrany prírody a tvorby reziduí v pôde, ktoré môžu obmedziť rast r. r. d. i niekoľko rokov po aplikácii.
V odôvodnených prípadoch (veľmi silné zaburinenie, nemožnosť použitia mechanizovaného odburinenia) je možno použiť overené biodegradujúce preparáty (napr. Roundup) po konzultácii s odborníkom.
Jesennú orbu a prípravu pôdy na dobre odburinenom pozemku je najlepšie vykonať tak, aby nebolo potrebné na jar už pozemok orať, ale len kypriť kultivátorom, prípadne vyrovnať povrch smykovaním. Tento postup je dôležitý hlavne v oblastiach s častým výskytom jarných prísuškov.
Jarnou orbou totiž dôjde k porušeniu prirodzenej kapilarity pôdy, čo v prípade výskytu prísušku môže spôsobiť silné preschnutie hornej vrstvy (15–20) cm pôdy do ktorej sa rezky vysadzujú.
Hlbka orby závisí na miestnych pôdnych podmienkach a stavu pozemku. Na ťažkých ílovitých pôdach je vhodné rok dopredu vykonať hlbokú orbu, aby sa zlepšilo prevzdušnenie pôd na niekoľko nasledujúcich rokov.
V niektorých prípadoch je potrebné vykonať aj jarnú orbu (zle odburinené pozemky, utužená pôda). Vykonáme ju čo najskorej, aby sa včas obnovila pôdna kapilarita.
Na dobre pripravených pôdach stačí vykonať len kultiváciu a urovnanie pozemku. V trvalých trávnych porastoch je najefektívnejšie vykonať strhnutie pásu trávneho porastu oddrňovacím lesným pluhom (tzv. Krombergrom, ktorý vlastnil každý lesný závod). Pri oddrňovaní je potrebné dbať na to, aby bol odobratý len tenký povrchový pás.
Hlboká brázda je nevhodná, pretože pôda v nižších horizontoch obsahuje menej živín a rašiace prúty majú oproti trávam výškovú stratu a hrozí ich uzavretie pod vitálnymi burinami.
Príprava a uskladnenie sadivového materiálu
U odporúčaných klonov topoľov a vrb sa najčastejšie sadia rezky narezané z jednoročných prútov, ktoré sa odoberajú v špeciálnych každoročne orezávaných porastoch – matečniciach, najlepšie vo februári až v marci.
Pokiaľ si sadbu pripravujeme sami, tak pred rezaním rezkov je potrebné prúty skladovať v chladnej miestnosti s vysokou vlhkosťou napr. v zemiakárni, chladiacom boxe, snehovej jame.
Najkvalitnejšie rezky z hľadiska čistoty rezu je možno
pripraviť na pásovej píle. Na cirkulárke dôjde k zapekaniu reznej ploche a strihaním záhradníckymi
nožíkmi je namáhavejšie a pomalšie. Dochádza pri ňom k slabému poškodeniu pletiva od strižného ostria.
Optimálna dlžka rezku je 20–30 cm a priemer 0,5–2,5 cm. Dlhšie (ale drahšie) rezky sú vhodné pre oblasti s výskytom prísušku.
Rezky do výsadby je potrebné skladovať vo vhodných skladovacích priestoroch – podobne ako prúty zberané
z matečnice (optimálna je teplota 2–4 oC). Pokiaľ je v skladovacej miestnosti vysoká vzdušná vlhkosť, je možné rezky a prúty skladovať volne.
V suchších skladovacích priestoroch je vhodné materiál dať do igelitových vriec, vlhkej rašeliny alebo piesku, aby nedochádzalo k ich nadmernému vysychaniu. U igelitových vriec je však nutné kontrolovať, aby sa rezky v igelitu nadmerne nezaparovali a následne neplesniveli. Pokiaľ zistíme plieseň, je nutné materiál z vriec na určitú dobu vybrať a nechať vyvetrať. Pri silnejšom výskyte pliesne je účinnejšie aplikovať fungicíd (napr. roztok modrej skalice).
Skladovanie v miestnostiach v prievanom je nevhodné, lebo rezky viacerých klonov r. r. d. v takých podmienkach rýchle vyschnú a znižuje sa tak schopnosť rašenia a zakorenenia.
Tesne pred výsadbou je rezky vhodné namočiť na jeden deň do vody, pokiaľ neboli skladované v optimálnych podmienkach. Toto opatrenie je nutné pre výsadby v obdobiach alebo oblastiach výskytu jarných prísuškov.
Pozitívne účinky stimulátorov na rezky ešte neboli v poľných podmienkach overené.
Na extrémne nepriaznivých stanovištiach je výsadbu možno vykonať zo zakorenených rezkov. Napríklad v Taliansku pestujú jednoročné sadenice topoľov z rezkov v hustých výsadbách a druhým rokom ich sadia na plantáže „zakorenené rezky“ – sadenice so silne orezaným koreňovým systémom (na 2 cm pahýle) a s orezanou nadzemnou časťou na 5–10 cm kolík, vrcholový pupeň je po výsadbe v úrovni pôdy. Ujatie týchto sadeníc je takmer 100%, ale cena za založenie je výrazne vyššia. Tento spôsob sa preto hodí viacej pre lignikultúry ako pre výmladkové plantáže.
Výsadba – termín a technológia
Presné určenie doby výsadby závisí na miestnych pôdnych podmienkach a priebehu počasia v jarných mesiacoch. Obvykle sú rezky topoľov a vŕb sadené od polovice marca do apríla, jakmile pôdna vlhkosť dovolí prístup sadzačov alebo vysadzovacích strojov na plochu.
V zahraničí sa uvádza, že výsadbu je možno vykonať, keď teplota pôdy dosiahne +5°C. V oblastiach trpiacimi jarnými prísuškami je rezky najlepšie vysadzovať buď čo najskorej (marec) alebo naopak neskoro, po skončení prísušku (podmienkou je kvalitné uskladnenie sadby okolo 0 °C).
Vhodné obdobie pre výsadbu r. r. d. obvykle končí koncom apríla alebo začiatkom mája.
U takto neskorých výsadieb je problémom, aby sadba bola ešte kvalitná (bez pliesní, nevyschnutá). Pokiaľ chceme skladovať sadbu dlhodobo, musíme ju uchovávať v miernom mraze v rozmedzí tesne pod 0 °C (max.do –4 °C) pri vysokej vlhkosti.
V prípade manuálnej výsadby sa rezky ručne zapichujú rovno alebo mierne šikmo do pripravenej pôdy. Tam, kde je pôda uľahnutá a ručné zapichovanie nemožno vykonať kvôli poškodzovaniu rezkov, je možno si vyrobiť jednoduchý ručný sadzač zo železnej gulatiny o priemeru 1 cm. Tým sa najprv urobia do pôdy diery a do nich sa potom zasunú rezky. Musí byť skoro celý v zemi – rezky môžu vyčnievať maximálne 3 cm nad povrchom.
Na ťažkých ílovitých pôdach je v prípade nebezpečia utuženia povrchu suchom lepšie nechať rezky vyčnievať 3–5 cm nad povrchom a vrcholový pupeň by mal byť nad úrovňou povrchu.. Po zapichnutí alebo zasunutí je potreba pôdu okolo rezkov zhutniť, napríklad zošliapnutím z boku, tak aby priľnula k rezkom, ale neboli poškodené rezky.
Veľmi vhodné je riadok si pred výsadbou označiť napnutým špagátom, aby výsadba bola vykonaná rovno – veľmi to uľahčuje mechanizáciu pri ošetrovaní a ručné odburinenie.
V prípade mechanizovanej výsadby je postup závislý na typu vysadzovača (napr. klasický lesnícky dvojriadkový vysadzovač za traktor). Postup je zhodný ako u výsadby lesných sadeníc. Vždy je nutné dodržať zásadu, aby rezky nevyčnievali viacej ako 5 cm z pôdy a pôda bola okolo nich dobre utužená. Pri porovnaní s manuálnou výsadbou je mechanizovaná omnoho rýchlejšia (okolo 0,5–0,7 ha/deň).
Rezky pripravené na poli k výsadbe je nutné chrániť pred vyschnutím napríklad založením do vlhkej pôdy alebo do jamy a zakrytím fóliou alebo pevnou textíliou. Rezky od dodávateľov vo väčšom množstve budú dodávané v špeciálnych obaloch, napríklad vo voskovaných papierových krabiciach s perforáciou.
Zatiaľ bolo vyskúšané, že takto dopravované rezky udržia vlhkosť 7–10 dní. Pred výsadbou je tieto bedne nutné skladovať na chladnom mieste a rezky ľahko zvlhčiť. Na poli je taktiež vhodné ich chrániť proti vyschnutiu.
V zahraničí existujú špeciálne vysadzovače pre výsadbu r. r. d. Vo Švédsku sa používa vysadzovač na celé prúty, ktoré sa zasúvajú vertikálne do vysadzovača (obsluha stojí na zadnej plošine podobne ako u starých sejačkách). Stroj zapichuje a skracuje prúty v presne zadaných dĺžkach.
Druhý, zatiaľ menej obvyklý spôsob výsadby, je horizontálne ukladanie celých jednoročných prútov (o dĺžke 2–4 m) do rýhy 3–5 cm hlbokej, ktorá je vysadzovacím strojom vyoraná a následne po mechanizovanom položení prútu zasypaná. V overených pokusoch je tento spôsob úspešne aplikovaný pre nízke náklady na výsadbu rozsiahlejších porastov.
Výhodou oboch ekonomicky veľmi efektívnych metód je to, že dlhé prúty sú oproti rezkom menej náchylné na vysychanie.
Mladé prúty vyrážajú tak z vonkajších ako zo spiacich pupeňov približne 5–10 dní po výsadbe. Prvých 7–10 dní môžu rašiace prúty rásť z vody obsiahnutej v rezku alebo prútu. Prvé orientačné hodnotenie ujatosti je možné vykonať asi mesiac po výsadbe.
Je potrebné dosiahnuť aspoň 70 % ujatosť výsadby, pretože všetky následné dosadzovania sú veľmi nákladné a musí sa robiť sadenicami. Aj tak je často neúspešné.
Zavlažovanie pripadá v úvahu len v prípade výskytu silného jarného prísušku nasledujúceho hneď po výsadbe.
Výsadbu je vhodné zavlažiť 5–10 mm ekvivalentom dažďových zrážok po každých 7–10 dňoch sucha. Zavlažovať by sa malo ráno alebo večer z dôvodu menšieho výparu a fyziologického stavu rastlín.
Schéma a tvar výsadby
V súčasnosti sú používané dve schémy výsadby výmladkových plantáží:
• do jednoriadkov v sponoch (0,5–0,3 m) × (1,5–2,5 m – medzi jednoriadkami)
• do dvojriadkov v sponoch (0,5–0,7 m) × (0,5–0,7 m) a (1,5–3 m medzi dvojriadkami)
Pre matečnice je používaný takmer výhradne jednoriadkový spon:
• (0,5–0,2 m) × (1,5–2,5 m – medzi jednoriadkami)
Schéma a tvar výsadby
Presné určenie sponu závisí na dostupnej mechanizácii, ktorá bude používaná k výsadbe i k odburineniu.
Dvojriadky, ktoré sa začali používať kvôli mechanizácii zberu, zmenšujú u dobre odburinenej plochy udržovanú
plochu na minimum, čím šetria náklady na údržbu. Na zaburinených lokalitách sú náročnejšie na ručné alebo polo-mechanizované odburinenie vo vnútri dvojriadku, a pre také lokality sú vhodnejšie jednoriadky.
Jednoriadky sú také vhodnejšie pre odber rezkov, keď klony narastú do väčších rozmerov, a preto sa používajú pre matečnice alebo pre plantáže stromovitých klonov topoľov.
Jednou z dôležitých otázok je aj orientácia a tvar plantáže i riadkov, ktorými výrazne ovplyvňujeme krajinný efekt a čiastočne i výnos plantáže či matečnice.
Z hľadiska výnosu je optimálny smer riadku zo severu na juh. Dochádza tak v prvých rokoch k optimálnemu využitiu slnečnej energie.
Z hľadiska ochrany proti vodnej erózii je samozrejme najlepšie sadiť riadky po vrstevnici.
Pokiaľ má mať porast napr. i izolačnú funkciu (proti vplyvom vetra, cesty, priemyslové objekty), je najefektívnejšie sadiť riadky rovnobežne s cestou, plotom objektu atď.
Z hľadiska ekonomickej efektivity a ergonómie mechanizácie plantáže je najvhodnejšie mať riadky čo najdĺhšie.
Každé otáčanie mechanizácie zvyšuje náklady a priestor ponechaný pre otáčanie znižuje rozlohu výsadby.
Z hľadiska zvyšovania ekologickej stability a druhovej pestrosti výmladkových plantáží sa odporúča sadiť do jednej plantáže viacej klonov a druov r. r. d. (viacej klonov v jednej ploche – napr. po riadkoch), alebo klonové bloky (plochy klonov vytvárajú celú plantáž
Izolačné a rozčleňovacie pásy plantáže
Jednou z podmienok zakladania výmladkových plantáží je vysadenie izolačných a prípadne rozčleňovacích pásov u rozľahlých plantáží a vo vnútri zakladaného porastu r. r. d. Ich funkciou je jednak prirodzeným spôsobom začleniť porasty do okolitej krajiny a súčasne pôsobiť ako retardačná bariéra proti prípadnému šíreniu reprodukčných orgánov nepôvodných druhov alebo iných nevhodných prvkov do okolia. Môže sa jednať napr. o spóry hrdze (Melampsora larici populi), ktorá sa vo vlhkých rokoch objavuje na topoľoch i vrbách v hojnom počte a spôsobujeu niektorých klonov predčasný opad listov. Spóry hrdze pôsobia na ľudí ako alergény. Silne náchylné klony r. r. d. k tejto hrdze neboli odporúčané do zoznamu klonov pre plantáže, ale k ich výskytu dochádza i na odporúčaných klonoch.
Izolačné pásy sú zásadne zakladané z druhov vyskytujúcich sa v SR (napr. topole čierne, vŕba košikárska, a iné). Šírka pásov závisí na celkovej rozlohe plantáže a skladbe klonov.
Minimálne by však mala byť v rozmeroch jedného dvojriadku a medzery pre prechod či otočenie mechanizácie (napr. 0,7 m + 3 m).
Údržba a pestovanie v ďalších rokoch po výsadbe - Ochrana proti burinám
Obmedzovanie burín pred výsadbou a jeden až dva roky po výsadbe je kľúčovou operáciou pre úspešné založenie matečníc i plantáží. Koreňová konkurencia plevelů vedie k značnému spomaleniu rastu, takže prvý výrazný výškový prírastok sa objaví v 2.–3. roku a prvý solídny zber biomasy je posunutá do 4.–6. roku.
Naviac je nutné vykonať intenzívne odburinenie nadzemných častí burín často i v 2. a 3. roku po výsadbe, čo predražuje ošetrovanie a na veľkých rozlohách fyzicky je nezvládnuteľné.
Nadzemná konkurencia burín môže v kombinácii s inými nepriaznivými vplyvmi (sucho, pomalé odburinenie) dokonca spôsobiť zvýšenie strát v mladých výsadbách v prvom roku do takej miery, že je lepšie výsadbu zrušiť. Dôvodom je to, že sa už 2.–4. týždeň po výsadbe vitálny porast burín uzavre nad rašiacimi prútmi (10–15 cm vysokými) a tie postupne zhnijú. V tejto dobe je veľmi obtiažne riadky odburiniť i ručne, pretože prúty sú špatne rozoznateľné od burín. Na zle udržovaných plochách, kde rastú rezky v hustom náraste burín, je rast a tým i produkcia biomasy alebo rezkov neekonomická.
Pokiaľ sadíme ručne (1 ha môže trvať štyrom sadzačom 1 týždeň) začínajú sa riadky ručne odburiňovať hneď po dosadzovaní od začiatku plochy. V tejto dobe je totiž možné odburinenie vykonať ešte pomerne efektívne motykou, prípadne ručne, bez poškodzovania rašiacich prútov prútov.
Rovnako priestor vo vnútri dvojriadku možno pomerne dobre udržovať ručnými motorovými plečkami alebo rotavátormi(šířka záběru 35–45 cm). Medziriadky sa pomerne ľahko odburinia mechanizovane – orbou, kosením, plečkovaním, rotavátorovaním atď.
Obvykle na málo zaburinených plochách odburinenie sa vykoná 1–3× do roka. Prúty z dobre rašiacich rezkov obvykle prerastú buriny až v letných mesiacoch, keď dosiahnu výšku 50–80 cm.
Chemická ochrana proti burinám býva používaná len výnimočne, napr. Roundup pred vysadením rezkov na silne zaburinenej lokalite. Vo vegetácii je aplikácia zložitá, pretože topole a vŕby sú na ne citlivejšie ako bežné buriny.
Postrek v kultúrach r. r. d. musí byť vykonaný veľmi opatrne: s krytmi alebo stieraním knotov (Roundup sa vo vode nerozkladá).
Veľmi dobré opatrenie využiteľné u matečníc a menších plantáží je mulčovanie s pokosenou rastlinnou hmotou, ktorá vytvára priaznivé vlhkostné podmienky vo vrchnej vrstve pôdy a dáva k dispozícii r. r. d. množstvo pohotových živín. Zo všetkých menovaných spôsobov obmedzenia burín možno hodnotiť ako ekologicky najvhodnejšie kosenie a vyžínanie, lebo najmenej narušuje vznikajúcu mikroklímu pre organizmy (pôdne) a dochádza k najväčšej akumulácii organickej hmoty a živín v pôde. Obmedzenie burín zároveň pôsobí ako ochrana pôdy proti možnej erózii.
Ochrana proti divej zveri
U menších výsadieb pod 1 ha môže ohryzanie a vytĺkanie divou zverou spôsobiť vážnejšie poškodenie výsadieb hlavne v oblastiach s vysokým stavom srnčej zveri a len výnimočne zajacov.
U matečníc sa vyplatí celú výsadbu oplotiť.
Aplikáciu repelentov proti ohryzaniu možno odporúčať, ale ich účinok sa zatiaľ neoveroval.
V týchto oblastiach je možno preventívne voliť skladbu r. r. d. tak, aby bola plantáž založená z drevín, ktoré ohryzaním a vytĺkaním trpia menej (napr. balzámové topole a ich hybridy).
Hnojenie a zavlažovanie
Hnojenie priemyselnými hnojivami sa odporúča len v odôvodnených prípadoch na stanovištiach chudobných na živiny – väčšina našich orných pôd je pre dreviny dostatočne zásobená živinami.
Z odbornej literatúry i praktických skúseností je doložené, že topole na živiny chudobných stanovištiach reagujú na hnojenie dusíkom zlepšením rastu a produkcie.
Na živinami dobre zásobených lokalitách má hnojenie vplyv na rýchlejší nástup maximálnej produkcie, ale celkový výnos za celé obdobie plantáže zvlášť neovplyvní.
Pri aplikácii hnojiva v nivných lokalitách je nutné dbať na presné dávkovanie, aby hnojivá nemohli byť splavené a nezapríčinili tak znečistenie zdrojov vody.
Rozvážne použitie organického hnoja je možné odporúčať. V zahraničí sa výskumne overuje možnosť použitia čistiarenských kalov pre hnojenie energetických plodín.
Vzrastlým a zakoreneným porastom drevín v dôsledku krátkodobých periód žiadne nebezpečenstvo sucha nehrozí. Zavlažovanie pripadá v úvahu len u novovysadených výmladkových plantáží a matečnic v prípade silného jarného prísušku nasledujúceho hneď po výsadbe.
Evidencia výsadby
Pokiaľ sa výsadba vykonala inak ako bolo navrhnuté v projekte založenia porastu, alebo sa zakladá porast bez dotácie, je vhodné hneď po výsadbe zakresliť rozmiestnenie klonov do plániku vrátane orientácie v terénu (príjazdovú mapku) tak, aby bolo možné plochu kontrolovať. Každá plantáž r. r. d. je v súčasnosti významným zdrojom informácií a môže byť cenným prínosom pre ďalších záujemcov.
Zber biomasy
Výmladkové plantáže r. r. d. sa zberajú v tzv. veľmi krátkej rubnej dobe, ktorá sa v našich podmienkach pohybuje medzi 3.–6. rokmi. Pokiaľ bude celková doba existencie plantáže 15–25 rokov, tak ako sa predpokladá, znamená to, že bude zberaná 4 – 8 krát.
Podľa skúseností zo zahraničia sa neodporúča zberať v kratších cykloch, lebo sa tým zníži celková efektivita produkcie biomasy (pomer výnosu a vložených nákladov za dobu existencie plantáže). Pri častejšom zbere dôjde k poklesu produkcie skôr (do 10 rokov). Odporúčaný 3–4 ročný cyklus u nás je
minimum, ktorý by z uvedených hľadísk nemal byť znižovaný.
Skôr je možné uvažovať na niektorých lokalitách o variante predlženia cyklu. Sem patria napr. mrazové kotliny, zamokrené pôdy, vyššie polohy a iné.
Pre pestovateľov je zaujímavá aj relatívna voľnosť pri rozhodovaní o roku zberu. Pokiaľ nie je požiadavka trhu v daný rok výhodná, môže počkať so zberom do ďalšieho roku.
Najvhodnejším obdobím pre zber r. r. d. na štiepky sú zimné mesiace (december - marec), keď je obsah vody v pletivách najnižší a je možno využiť voľných pracovných síl a strojov. Zberať je vhodné, keď je pôda zamrznutá a mechanizácia nemá problémy s pohybom.
Matečnice sa zberajú každý rok, a to aj v prípade, že nie je odbyt. Cieľom je vypestovať kvalitný nevetvený prút, ktorý dosiahneme práve každoročným zrezávaním.
Pokiaľ by sme jednoročné prúty nezrezávali v dalšom roku by začali tvoriť sekundárne vetvenie, ktoré značne komplikuje a predražuje prípravu a manipuláciu rezkov, ktoré majú naviac nižšiu ujímavosť.
